Cesta z Prahy

10. července 2007 v 19:21
Praha bude pre mna vždy mestom, do ktorého ked prichádzam, začne mi bit srdiečko a pri lúčoch zapadajúceho slnka sa vždy musím usmiat. A ked odchádzam- tento moment sa vždy snažím obmedzit na čo najmenší počet- pozerám sa na jej veže a strechy, na panelákové sídliská a auta v kolóne predo mnou na D1 a podvedomky viem, že tu sa vrátim, že Praha je miesto, kde chcem zostat,.kde chcem žit...
Ale nie teraz. Tentokrát som si zbalila veci- a nebolo ich málo- naložila som ich na bračeka a vydala som sa na cestu- na cestu, kde bude Praha len jedným z miest, kde sa vrátim na občasnú návštevu. Vlastne od septembra bude mojou stálou adresou Roma, Italia.
Ale dnes som doma doma. So sesternicou sme si zvykli používat toto slovo dvakrát, aby sme odlíšili doma- v Prahe od doma doma- pod Tatrami. A kde sme dnes? Ona za velkou mlákou v New Yorku, mna očakáva Bella Italia a ja očakávam ju a mne sa doma doma stane domovom na pár týždnov.
Včera večer som cestovala z Prahy, plná dojmov nielen z toho čo bezprostredne predchádzalo, ale z celého roka, ktorý bol nezabudnutelný a doteraz lutujem, že som si blog nezaložila už pred dvanástimi mesiacmi. Ked bude nasledujúci rok aspon tak zaujímavý, vášnivý, krásny, štastný a smutný, tak plný nových tvárí, výziev, situácii, tak bláznivý a dojímavý ako ten predchádzajúci, mám sa na čo tešit. Toto a milion iných vecí mi preblesklo hlavou ked som si v autobuse z mojej Prahy uložila hlavu na vankúšik a mala som pocit že sa niečo končí. Že je to začiatok akéhosi prechodného obdobia s názvom leto pred úplne novou etapou- a predsa cítim že sa niečo v Prahe ešte neskončilo a že sa vrátim skor ako si myslím.
Otec ma čakal na stanici ale o tej štvrtej ráno- čo je pre mna čas fázy REM spánku- som nebola schopná ani dat mu pusu a neprebudil ma ani ladový horský vzduch, proste som sa doma zvalila do manželskej postele mojich rodičov, ktorí šli do práce, pretože som nebola schopná dojst do svojej izby na poschodí. A spala som do pol tretej. Pred dvami dnami mi na ICQ blikala správa, že prespím polku života. Ale dnes mi to bolo úplne jedno.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 :D Omg:D :D Omg:D | 10. září 2008 v 11:58 | Reagovat

Nauč se fotit obludo!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama