Na golfe

21. července 2007 v 22:21
1.Golf


V jednom z bulvárných plátkov, ktoré sa u nás doma vdaka mojej tete každý víkend hromadia, som čítala článok o výletoch do vesmíru.
Dolárových miliardárov, ktorí si ich donedávna mohli ako jediní dovolit, je len pár. Ale postupom času cena klesá a po mierne náročnom tréningu a zaplatení príslušnej (a samozrejme ceste za hranice atmosféry primeranej) ceny si môžu Zem pozriet z okienka kozmickej lode aj dolároví milionári. A tých nie je málo- je ich presnejšie povedané okolo 20 miliónov.
To je štyrikrát tolko ako počet obyvatelov mojho rodného štátu( ale kedže som posledný údaj o počte obyvatelov Slovenska získala v piatej triede, môže byt mierne neaktuálny a prehnaný:)

A dnes som mala možnost na chvílu nahliadnut do sveta slovenskej smotánky, tých, ktorí majú čas a peniaze zaplatit si členstvo v podtatranskom golfovom klube, investovat do výbavy a nezabúdajme na štýlové golfové oblečenie.
Farmaceutické spoločnosti bežne svoje ovečky(v tomto prípade mojho otca-onkológa a jehokolegov) aj s rodinami pozývajú na spoločenské zábavky vrátane tohto krásneho športu (okrem toho som sa napríklad dozvedela že existuje Medzinárodná asociácia praktickej strelby- zdôraznujem- praktickej strelby:)
A tak sme v zostave- môj otec a jeho dvaja kolegovia viac- menej s rodinami a dvaja krásne opálení mladí firemníci vyrazili do Golfového Klubu vo Velkej Lomnici s naozaj pôsobivým výhladom na Tatry. (hotel )
Existujú ludia, ktorí sa prvý krát postavia na trávnik, ukáže sa im, ako to správne chytit, ako to správne odpálit a im to proste ide. Tieto prirodzené talenty začnú trénovat a potom vyhrávajú jedna radost.
Ja medzi nich nepatrím. Dostala som do ruky golfovú palicu a žetóny na loptičky a spolu s piatimi nie celkom profesionálnymi trénermi golfu som vyšla na Driving range. Naučila som sa techniku teoreticky- ale aj pri správnom posoji, správnom vystretí rúk a správnom švihu sa mi podarilo trafit loptičku jedenkrát z piatich pokusov a moj osobný rekord bol 50 metrov. Stále ked loptička vyletela do vzduchu, skákala som nadšením. So špotrovým nasadením som si išla po další košík loptičiek a stále som hlboko presvedčená, že keby som sa tomu venovala pravidelne, mohla by som byt fakt dobrá.
Putting green- čo je tá fyzicky menej náročná čast, ked nejde o poriadny švih, ale o sústredenie a trafenie sa do tej správnej jamky- mi trochu pripomínal minigolf, ale ked som potom unavená sedela na trávičke a pozerala som sa na obrovský- a musím povedat že fakt dokonale upravený areál- hovorila som- toto je tá tatranská pohoda...
2.Hotel
Hotel International je vytvorený presne na efekt a ku golfovému ihrisku sa hodí. Luxusné izby, bazénik, fitnes, sauna, masáže atd atd, ved to poznáme... nebývala som tam, štandard služieb neposúdim. O čom som si však utvorila názor, je reštaurácia.
Aby som dodala, v okolí a nielen v okolí známa tým, že sa v nej pivo čapuje strašne dlho.
Dlho je relatívny pojem ale poviem vám, nikdy som neverila, že jedna časníčka môže pivo čapovat trištvrte hodiny! Presne 43 minút! V duchu som dakovala za môj grepový džús a minerálku a že dnes šoférujem ja. (A Jakube, áno, môžeš sa opät zasmiat- šoférovala som-)
Budem velmi tvrdá kritička- nikdy nechodte do hotela International na večeru ak nemáte obrovskú trpezlivost (minimálne tri hodiny času) alebo velmi dobrú spoločnost, pri ktorej si čas neuvedomujete.
Príprava všetkého- nielen piva- trvala značnú dobu a ked si letné horúčavy vybrali daň v podobe prudkej letnej búrky (pp ) a blesky vybili prúd, otec sa začal strachovat, či sa dnes dočká svojho klokanieho ragú... Brat rezignoval a objednal si dalšie pivo- ale kedže nanho čakal dalšiu hodinu, hlad mu značne zhoršil náladu. Ja som si vybrala dobre- myslím že prosciutto s parmezánom, grilovaný baklažán s mozzerelou a zeleninou e opečenými žemličkami e espresso s mliekom mi chut nepokazia nikdy.
Ale napriek chutnému jedlu vám ešte raz hovorím: Nechodte tam! Obsluha hostí prakticky ignoruje, nevidela som ani jeden úsmev a ani to pivo nebolo správne vychladené, nehovoriac o obmedzenom výbere a premrštených cenách.
Lutujem, ked raz vzdám právo a stanem sa novinárkou, všetky reštaurácie si v mojej kritickj rubrike nemilosrdne podám.
3.Večera
Napriek tomu bola večera velmi príjemná. Mala som tam tých správnych ludí.
Takže- hlavní protagonisti pogolfovej večere:
Moj braček (ktorý mal za sebou druhú jazdu v autoškole a tešil sa na večer, ked mal íst do baru s kamarátmi a preto chcel čo najrýchlejšie dojest, dopit a elegantne sa vytratit), otec( lekár), Majo (lekár), Marika (lekárka), Marek (Marikin synovec), Tomáš (opálený svalovec z farmaceutickej firmy) a Lucka (opálená modelka z farmaceutickej firmy) a ja.
A ja sa vám pokúsim načrtnút aspon úlomok našej debaty, aby ste pochopili, prečo bol moj golfový den taký fajn.
Brat: Idem večer s niekým vonku.
Ja: S kým?
Brat: Neviem, ale je piatok, určite s niekým...
Ja: Pod radšej domov.. dáme si miešaný drink...
Brat: Zbláznila si sa? Ved ty si---- sestra.
Majo: Prineste mi prosím ešte jedno velké pivo...
Marika: Mne malé...
Brat: Sestra?
Ja: Hm....
Brat: Poznáš ten vtip?
Ja: Nemám chut na žiadne vtipy...
Brat: Vieš- ten o tatranských horolezcoch... že aký je najčastejší úraz tatranských horolezcov? Pád z barovej stoličky...
Lucka: Tá búrka vonku je strašná...Pozri na tie blesky.
Tomáš: Hovoríte o bare? Mám známeho, ten raz išiel do baru a domov sa vrátil až po troch dnoch.
Otec: A bol už vtedy ženatý?
Majo: Moj známy na vysokej škole bol známy takými úletmi...
Otec: A bol už vtedy ženatý?
Lucka: Ked ja sa fakt bojím búrky. Určite ma dnes bude prenasledovat až do Banskej Bystrice, pozrite ako nebezpečne postupuje...
Majo: Raz mu žena dala 5000 korún a poslala ho poslat chladničku...
Brat: Aký je dnes den?
Marika: Páni, kde sú tie časy, ked som ja nevedela aký je den, ja to mám teraz všetko odpočítané, ja presne viem, kedy je piatoček a kedy sa blíži pondelisko...
Majo: Dala mu 5000 korún a on sa vrátil o týžden...
Otec: ...a povedal jej: Chladničku nemali, ale mám ešte zvyšok tej slivovice.... (smeje sa)
Lucka: Ten šalát je výborný, chceš ochutnat, Tomáš?
Majo: Nie nie, ked mal v ruke prachy, išiel samozrejme do krčmy a ked si s kamarátom dali pár panákov, rozhodli sa že budú cestovat, tak nasadli na vlak do Prahy, zobudili sa v Pardubiciach, tak vystúpili a že nie sú v Prahe zistili až na tretí den...
Lucka: Aspon mali výlet.
Brat: Kde je to pivo?
Tomáš: Možno ho vyrábajú...
Otec: To skor filtrujú a nechajú kvapkat do pohára ako infúziu... Zuzi, poznáš ten vtip?
Ja: Nemám náladu na vtipy...
Otec: Pane doktore, na tuhle nemoc exitují jenom dva léky- bohužel ani jeden z nich není účinný...
Brat: Ako to súvisí s mojim pivom?
Majo: Moj známy mal maniodepresívnu poruchu a ked sa v jednom zo svojich stavov opil, cestoval... ale nie do Prahy, ale do Afriky a dalej...
Otec: A nevolal sa Milan Holub?
Lucka: smiech
Tomáš: smiech
Brat: Tak kde je to pivo?
Tomáš: Ked som studoval veterinu, stalo sa mi že tá profesorka na skúške zaspala- asi mala za sebou náročnú službu...
Brat: Pôrod kravy... alebo vola...
Otec: Mne sa stalo že som na skúške zaspal ja...
Tomáš: Na vlastnej skúške zaspíš?
Otec: Bolo to tak, že....
Ale vtipné historky mojho otca si snád nechám do iného článku, myslím že toto ako názorná ukážka stačilo...
Bola som z nich tak fascinovaná, že som sa zapojila len zriedka. Marek pre istotu nepovedal ani slovo. Ved predsa- mal len trinást a ked pivo neprichádzalo príliš dlho, humor sa začal posúvat do obrátok- hlavne na účet chudáka klokana, ktorý sa premenil v otcove a Tomášove klokanie ragú- interpreti pozabudli, že pri stole sedí malý chlapec.
Ale Mareka musím pochválit: Golf z nás hral najlepšie...

4.Dúha
Ked sme okolo pol deviatej vyšli z hotela, zostali sme všetci stát na schodoch v nemom úžase a myslím, že v tej chvíli bol každý istým spôsobom hrdý že je spod Tatier.
Slniečko zapadalo a ožiarilo vrcholce hôr- masívov, ktoré boli po búrke strašidelne modré a akoby sa na nás cerili ostré skaliská. nebo nad nimi bolo jasné, zlaté a presvetlené lúčmi slnka- na druhej strane- presne nad golfovým ihriskom sedel obrovský čierny mrak a na nom- akoby nám posielala svoje farby so širokým objatím- svietila dúha. Dúha dokonalá- oblúk všetkých farieb ako ju kreslia prváci na výtvarnej výchove.
Zatajila som dych a povedala som si- takmer dokonalé.
5. Blue Curacao
Pozitívne zistenie- viem šoférovat aj v daždi.
Negatívne- stále neviem cúvat do dvora.
Vošla som dnu, dala Yogimu pusu na dobrú noc a vyšla hore. Mamina pozerala tretiu čast policajnej akadémie a vyzerala po dni, ked od nás mala úplný pokoj, velmi spokojne. Sadla som si k nej... V Americe se nekecá.... zavelila policajtka...
O chvílu prišiel otec a v ruke mal dva poháre s tyrkysovomodrým miešaným nápojom.
Vivat Blue Curacao! Vivat golf!






Pozn. Z golfu mám nádherné fotky, bohužial, tento server nie je schopný ich zverejnit, pretože presahujú jeho limit 250kb na fotku, ak by mi chcel nejaký technický typ poradit, ako na to, každú radu prijmem...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama