Stretnutia

12. srpna 2007 v 1:50
Keď sa niekam vraciate, na miesto ktoré ste istý čas ( a je bezpredmetné, či dlhý alebo krátky) nevideli, vrátia sa vám zrazu všetky dojmy, všetky pocity, ale najlepšie sú vždy stretnutia s ľudmi- plánované aj nečakané, dlhé aj krátke, odmerané aj vášnivé-a moje stretnutia na Malte hlavne plné prekvapení.
SUNCREST HOTEL
Najviac ma potešilo, že moji kamaráti z minulého roka ma spoznali- a to je naozaj obdvivuhodné, pretože v hoteli, kde som pracovala, sa vystriedalo veľa študentov. Neveriaco hľadeli, či sme to naozaj my, čo zrazu robíme v ich kantýne, objímali nás a pýtali sa, či sme prišli znovu pracovat a my sme len hovorili- No, no, we are on holiday- a oni nám závideli...
GRIXTI A EXCELSIOR
Náš bývalý šéf, u ktorého sme vďaka úsmevom a veľmi krátkym sukniam mali snád všetky možné výhody, zmenil miesto a tak sme ho vyhladali v jeho novej práci- v 5-hviezdičkovom hoteli medzi baštami Valletty a zátokou Sliemy, ktorý sa oficiálne otvorí v septembri a do roka by sa mal stať najlepším hotelom na Malte. Privítal nás a svižným krokom hrdo previedol po svojom novom pracovisku. Videla som, že sa zmenil- minulý rok žil v malom uzavretom okruhy, býval pár domov od svojej práce, o dva bolky ďalej sme ho vídavali na squashi a detmi chodil na pláže v rodnom mestečku. A zrazu každé ráno jazdí do práce do mesta úplne odlišného od toho, na čo bol zvyknutý, okruh ludí okolo neho sa rozrástol a vyzeral spokojne. Trochu pribral ale inak stále fešák:)
JOSEPH
Ohromnú radost som mala zo stretnutia s Josephom- je to jeden z tých ľudí, u ktorých nečakáte, že sa vám po výmene adries naozaj ozvú, že sa budú zaujímat o to, ako sa máte a ako je u vás doma. My dvaja sme si vymenili veľa mailov, párkrát mi volal (naposledy so žiadosťou o tú nešťastnú vodku:)
Joseph pochádza z Líbye a hoci už desať rokov žije na Malte a pracuje ako manager palacinkárne v Buggibbe s názvom Pancake Parlour, ktorá sa každý večer zapĺňa hladnými krkmi, ešte stále z neho cítit tú Afriku. Jednak v správaní a jednak v názoroch- Veronika mi neskôr povedala, že s ním vo všetkom súhlasí, ja som sa s ním nikdy úplne nestotožnila, možno aj preto, že si túžim udržať ideály a aspoň malú nádej, že to raz všetko dopadne dobre.
Joseph je typický zabávač, záletník a sukničkár. Svojou charizmou nemá problém okúzlit akúkolvek slečnu, zbožňovala ho dokonca aj Olinka, s ktorou komunikoval aj napriek tomu, že hovorí len česky a on česky vie jediné : Dobře dobře a myslí si že Spasiba je tiež české slovo.
Reč tela však funguje perfektne a on sa dokáže dokonale rozdať.
Joseph nám na jednoduchú otázku: How are you? okamžite odpovedal, že za dva týždne sa v Tunise žení, končí v práci a sťahuje sa do San Francisca. Berie si Američanku, ktorá je síce dobrá kamarátka, ale inak k nej nič necíti, vraj do troch rokv získa americké občianstvo a všetko bude OK. Zmohla som sa len na : Well, congratulations... a holky pre istotu neprehovorili.
Okrem tohto prvotného šoku však vytvoril krásnu uvoľnenú atmosféru, namiešlal nám drinky a do konca dovolenky sme mali vynikajúce palacinky- jak sladké tak slané- úplne zadarmo.
"Suzi, vezmeš si ma? Budeš moja druhá manželka?" smial sa.
"Nie, ja chcem byt tá prvá.... a jediná."
"Ale to nie možné, pretože v našej krajine je možné mat štyri manželky a je to úplne normálne a prirodzené, rovnako dobre sa postarám o každú a žiadna ma nezačne nudit.Nebude to podvádzanie, lebo budet o sebe vedieť a budete mať všetky dosť peňazí..."
"A čo keby som sa ja stretávalas tromi inými chlapmi? Čo keby som okrem teba mala troch milencov?"
"Ale to sa nedá. To nemôžeš."
"Prečo by som nemohla keď ty môžeš?"
"Moje srdiečko je dost velké pre všetky ženy okolo mňa. U teba to tak nemôže fungovat, ženy majú spojený mozog so srdcom, aj keď spia s viacerými chlapmi, neužívajú si to, pretože sa sústredia na toho, koho naozaj chcú, komu vážne patria- alebo aspoň chcú patrit. Mužom to spojenie chýba. preto môžu vystriedat toľko žien bez pocitu viny... a aj fyzicky, ty by si možno chcela dve deti, ja chcem desat, ty mi ich nemôžeš dat, takže je to jednoduché- zaobstarám si ich od inej ženy. Možno to hovorím kruto, ale to je príroda. To sú jej zákony tie neoklameš. Alebo aspoň u mna nie."
Často mi rozprával. Veci, ktoré som možno ani nechcela počut. Aby som vysvetlila moje reakcie- na Malte sa mi nechcelo premýšlat, bola som spomalená teplom a pohodou, chcela som na nič nemyslieť. Pamätám si naše konverzácie od slova do slova, ale stále si neuvedomujem, čo bolo povedané.
O dva dni neskôr s nami išiel na pláž. Marci zaspala na ručníku vedľa nás a on sa ma pýta:
"Vieš, čo je to práva láska?"
Pobavene som sa naňho pozrela. Keď chlap začne takouto otázkou, väčšinou z toho bohvieká debata nie je. Tak som sa zasmiala a hovorím:
"Nie, Joseph, ale ty mi to určite vysvetlíš..."
"Pravá láska je, keď mamka nosí devät mesiacov svoje dieťa a potom mu dá čokolvek bez toho, aby niečo očakávala za odmenu, na oplátku. Keď sa oňho nezištne stará... Ja verím jedine v tento druh pravej lásky. Inak nie. My si myslíme, že sme zamilovaní, ale je to veľmi slabé, pominutelné, príliš ľahko opúštame... "
"Prečo mi to vlastne hovoríš?"
"Pretože nedokážeš pochopit, prečo si beriem ženu, ktorú nemilujem."
"Naopak, Joseph, chápem to, len tvrdím, že ja by som to neurobila."
"Ale urobila. Naozaj. Vieš, minulý rok, keď som chodil s Carmen, divil som sa, ako vy dve môžete byť tak dobré kamarátky, ako sa môžete bavit hodiny bez prestania. Javili ste sa mi úplne iné. Ona bola v stratená- stratená v sebe. Ty si pôsobila cieľavedome, že vieš čo chceš a ideš za tým. Ona ale paradoxme pôsobila tvrdo, a ty hrozne krehko. Nevedel som to pochopit. Ani teraz neviem."
"Nepoznáš ma."
"Nikoho poriadne nepoznám."
Pozerali sme sa do slniečka a počúvali more. Pred nami stavali deti hrad z piesku. Prišla vlna a spláchla im ho. Jedno z nich začalo plakat.
Joseph sa ku mne zas naklonil a ja som čakala, čo sa spýta.
"A tam v Prahe- máš niekoho? Myslím, chodíš s niekým? "
"Not at all (Ani nie)..."
"Teraz ti neverím, klamárka." Hm, klamárka- pri tom slove sa mi vybavil niekto úplne iný. Neprítomne som sa pozrela spät na Josepha a on pokračoval:
"Prečo nie?"
"Momentálne si to nemôžem dovoliť.. kvôli sebe."
"Kvôli tebe? Ako to myslíš?"
Mlčala som.
"Vieš, čo si myslím, Suzana? Myslím, že aj ked tam nikoho nemáš, je tam niekto, koho potrebuješ. Or you need him to need you..."
Zas som len mlčala.
"Bojíš sa toho, že odchádzaš?" uprene na mňa pozeral.
"Nie. Myslím že to teraz bude to najlepšie, čo môžem spravit. A ty?"
"Neboj sa toho...
Ja odchádzam stále, som večný cestovatel. Tu na Malte nemám skutočných priatelov, len veľa známych, pretože aj toto je len jedno z miest, ktorými prechádzam, nie môj domov. A ked potom získam americké občianstvo, pôjdem dalej. I will be free to go everywhere. Ale ty sa musíš vrátit do Prahy, tam sú ludia, ktorých potrebuješ, nie?
Začal sa smiat, akoby si na niečo práve spomenul:
"Italians- they need everyone, every girl is the right one for them. Ach, bellissima, škoda, že sa nesťahujem do Itálie ja, od teba by som si nechal zlomit srdce- alebo by som sa tak aspoň tváril."
To som sa už smiala aj ja. S tou medzierkou medzi zubami bol hrozne milý. Potom pokračoval:
"A čo ten, čo tu za tebou prišiel? Marcela mi o ňom hovorila..."
"Neprišiel sem za mnou..."
"Ale chodíte spolu, nie?"
"Už som ti povedala, že s nikým nechodím..."
"Ale ja na tebe vidím, že ti tu niekto chýba. Ale máš pravdu... nehovor mi to, jednak by som umrel od žialu, keby som zistil, kto ti tu vlastne chýba a že nie som jediný..." a zas sa zasmial."A som rád, že ma nenecháš zamilovat sa do teba a že mi nikdy nič nedovolíš, to na vás stredoeurópankach milujem- stále ked sa vás dotknem, odskočíte, akoby vás kopla elektrina... Aha--" smial sa a pohladil mi rameno... podvedome som sa odtiahla a on sa začal bláznivo smiat, lahol si na deku a hodil na mňa hrst piesku.
Potom sa zas posadil a hovorí mi: "Nech je to ktokoľvek- a nech to bude ktokoľvek, len mu prosím nedovol, aby ti ublížil- nerád by som videl tieto očká smutné... Poď, ideme plávat..." A skočili sme do vĺn.
Ach áno, Joseph je zaujímavý človek. Stále všetko obráti na vtip, občas vám prehovorí do duše a občas sa aj trafí. Bude mi chýbat a už sa teším na ďalšie stretnutie. Určite zas pripraví nejaké prekvapenie.
PRAHA
Vrátila som sa. Trošku sviatočnú sobotu sme so Zuzkou zakončili na hrade, sedeli sme na jednej z hradieb a pod nami svietila nočná Praha. Boli sme úplne spokojné a každá z nás vedela ten svoj dôvod. Obe sme predtým zažili pekné stretnutia. Tieto- určite nemenej intenzívne a plné otázok a prekvapení- sme si nechali ako tajomstvo, pri ktorom sa môžme pousmiať my.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama