Mesto protikladov

27. září 2007 v 18:18


V nedeľu odchádzam do Ríma, po mesiaci v Perugii, ktorý ubehol neuveritelne rýchlo…
Perugia nie je až taká malá, ale tým, že je tak velmi rozťahaná po okolí a väčšina obyvatelov žije na predmestí, v historickom centre nestretnete takmer nikoho okrem cudzincov a turistov.
Áno, je tu Univerzita pre cudzincov, ale možnosť praktizovať jazyk v bežnom živote sa hore v historickom centre stáva takmer nemožnou, kedže pre mnohých je pohodlnejšie hovoriť anglicky. Okrem toho sledujem, že niektorí moji kamamráti sa podvedome obklopujú ludmi, ktorí hovoria rovnakým jazykom ako oni a tým pádom strácajú podstatnú časť učenia sa nového jazyka…
Ach áno, Perugia je nádherne zelená, je tu množstvo parkov, ale v skutočnosti si ani do jedného z nich nemôžete priniesť knihy, nemôžete si spraviť piknik alebo otvoriť pivo s kamarátmi…Prečo? Pretože na zemi sa válajú použité striekačky a ihly, vrecúška a zbytky jointov. Večer- ale často aj cez deň sa tam zhromaždujú feťáci aby si ulahodili dennou dávkou.
A tak mnoho ludí sedí a popíja a číta na schodoch Duoma. Ale- a zas som pri tom ale- keď tam cez deň sedíte príliš dlho, existuje veľmi velká pravdepodobnosť, že vás jeden z milióna holubov poctí svojím výkalom a večer za vami prídu chlapíci s podliatymi očami, ktorí vás žobrú o jedno euro a prisahajú, že ho nepoužijú na drogy.

V noci sa všetci bavia, tancujú a každý drží v ruke plastový pohár s pivom a pizzu a spieva s kapelou- na druhej strane každý jeden ten pohár odhodí na zem, takže okolo tretej ráno námestie vyzerá ako smetisko a okolo šiestej príde záplava malých autíčiek na čistenie (videla som to na vlastné oči, keď sme o šiestej ráno bežali hore kopcom po všetkých schodoch na Piazza Italia, aby sme chytili autobus na vlakovú stanicu a potom vlak do Ancony potom čo sme zistili, že zo zastávky pri našom dome nič najbližšiu hodinu nepôjde)
Ak urobíte bežný nákup v supermarkete na večeru s priatelmi, za cestoviny zaplatíte cca 60 centov, ža flašu vína 1 až 2 eurá, 3 za dobré víno☺, asi 70 centov za flašu piva a asi 2 eura za krabicu predpripravených lasagní- 3 porcie.
Pre porovnanie:
Ak si večer idete posedieť s kamarátmi, kávička vás síce vyjde tak na 80 centov až 1 euro, ale za pohár vína zaplatíte 4 až 7 eur a malé pivo nikde nejde pod 3 eura.
Najväčší extrém som zažila, keď sme v piatok v noci dostali hlad z tancovania a na námestí od nás chceli 3 eura za obyčajný hot dog (N.B- za 3 eura si v pohode kúpite celú pizzu)
Perugia je- ako som už mnohokrát povedala- na kopci, čo síce zhora nádherné, ale pre starších ludí ktorí bývajú dolu velmi nepraktické, lebo proste nevládzu vyjsť hore, mestská dorpava je drahá a eskalátorov z jedenj úrovne mesta do druhej je málo. A tak sa buduje minimetro, niečo ak o vláčik zdola hore, ktoré bude otvorené pre všetkých.
My sa tu máme skvele- ja sa tu mám skvele, spomalili sme, študujeme, bavíme sa a zjavne nám nič nechýba. Občas pokrútime nechápavo hlavami nad niektorými zvykmi a absolútnym nedostatkom základných prístrojov, ako rýchlovarná kanvica alebo elektrický sporák ( každý má plyn) Ale inak sme spokojní, bavíme sa užívame si.
Ale každý z nás má občas tú slabú chvílku, keď sedíme pri vínku a bavíme sa v podvečernom vánku a on len pozerá do dialky a zjavne je myšlienkami daleko. Alebo zrazu zbadáme nejakú maličkosť, ktorá nám pripomenie domov- či už priatela, kamarátov, rodinu, školu alebo zvyky všeobecne.
Niekedy počujeme smiech a zdá sa nám, že to sa predsa musí smiať ten a ten, koho sme nechali tam daleko, že možno prišiel a potom sa otočíme a je to len další z prízrakov.
Niekedy trochu nostalgie neuškodí. A vidím na každom z mojich priatelov, ako im rozžiaria očká, keď im volá niekto, koho majú radi, kto im chýba a koho chcú počuť, ako sa im zmení tón hlasu a ako nadšene znejú.
U mňa je to presne tak isto.
"Your language is very soft and sweet" povedala mi Carolina po jednom z telefonátov keď som sa smiala a hovorila neskutočne rýchlo, pretože som chcela niekomu vyrozprávať všetky zážitky a ja som zas chcela počuť tie jeho.
V internetovej kaviarni sa nikdy nemusím obávať, že mi niekto rozumie, preotže všetkých Slovákov a Čechov v Perugii poznám a vlastne- po mesiaci už dobre poznám aj každého kto zavíta do internetovej kaviarne aj čašníkov. Stále sa s niekým pristavím na kus reči- začína a končí sa tradičnou pusou na obe líčka.

Perugia je mesto kontrastov, sama sebe protirečí, presne ako tento strom v botanickej záhrade- Strom dobra a zla.
My sme vyskúšali len to dobré, to zlé dúfam odfúkne horský vietor a ja idem do Ríma…konečne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama