Numeri (...alebo Perugia v číslach)

14. září 2007 v 20:12
O Perugii:

V Perugii žije okrem asi 150 000 stálych obyvateľov asi 47 000 cudzincov, veľkú väčšinu z nich tvoria študenti univerzity (Universitá per Stranieri= Univerzita pre cudzincov)


(Zaujímavosť na okraj: v Ríme sa akcie s názvom Notte Bianca zúčastnilo 2 000 000 návštevníkov, keď k tomu pripočítame 3 milióny stálých obyvateľov hlavného mesta, dostaneme úctyhodný počet, ktorý nedosahujú ani niektoré menšie štáty.)






V oblasti Umbrie je tretia najväčšia kriminalita v krajine, hneď po Sicílii a Venetu.
Katedrála na Piazza IV.Novembre s názvom Doumo di San Lorenzo má svoje základy už v roku 1303, keď sa začalo s jej výstavbou:


V iných kostoloch Perugie nie je zriedkavé vidieť významné diela Cavaraggia alebo Perugina, Piara della Francesca alebo žiakov Leonarda da Vinciho, nádherné fresky a maľby. Accademia di Belle Arti je jednou z najstarších v Európe a umenie sa tu študuje na vysokej úrovni.
....námestie, na ktorom sa každodenne stretávajú priatelia, aby vyrazili do ulíc, na schodoch dómu popíjajú vínko alebo pivo a čakajú, čo večer prinesie...
San Lorenzo...
Keď sa prechádzate popri hradbách, všade okolo vás sú kopce a olivové a píniové háje:

O škole:
Universitu per Stranieri založil v roku 1926 mladý právnik Lupatelli, ktorý tušil, že historické mestečko priamo v srdci Itálie skrýva obrovský potenciál a vedel, že pre cudzincov bude možnosť študovať jazyk na univerzite vytvorenej k tomuto účelu príťažlivá. A nemýlil sa. S pomocou nemeckých sponzorov, ktorí prispeli na začiatok čiastkou asi 100 miliónov dolárov, založil školu, ktorá každoročne láka tisíce študentov.
Prečo sa vlastne chce tak veľa ľudí učiť lingua italiana, keď sa ňou dohovoríte len v Itálii? Odpoveď je jednoduchá (okrem toho, že je to prekrásny jazyk☺) sú Taliani národ emigrantov a potomkovia žijú po celom svete. Pre rodičov narodených tu je samozrejme dôležité, aby sa aj ich deti priučili ich rodnému jazyku a kultúre a tak napríklad aj otec Caroliny alebo obaja rodičia Stefana z Columbie sú Taliani.


Druhý dôvod je poetický-aby milovníci umenia, histórie a kultúry skutočne porozumeli ich zrodu, vývinu a centru, znalosť jazyka je nutná. Všetky tie úžasné miesta treba vidieť osobne, každý obraz stojí za to, aby sme si ho pozreli zblízka.
A tak všetci prichádzajú do Perugie, aby sa naučili jazyk a pokračujú vo výprave do nádherných miest Italie- do Bologne, Padovy, Ríma, Florencie, Neapola, Bari, Sieny, Luccy, Verony…



Ja osobne naozaj nie som zvyknutá nato, že každý deň trávim v škole v priemere 4 až 5 hodín a že sa večer musím aspoň hodinu a pol učiť a pripravovať si referáty. Myslím si, že mi to veľmi prospieva, trochu to prekonalo moju lenivosť a celý pražský systém. Keď svieti slniečko, presunieme sa aj s knihami a profesorom na terasu a popri učení sa opaľujeme. Každý štvrtok sa zadarmo premieta nový tuzemský film a každý piatok jeden starý. Každý víkend si môžme vybrať z výletov po Umbrii a každý víkend sa organizujú exkurzie do vzdialenejších kútov...
Nášho EILC (Erasmus Intensive Language Course) sa účastní asi 150 študentov, z toho asi 70 percent dievčat. Často počujete nemčinu- len v našej skupine je z 15 ľudí 10 Nemcov- a je ich tu toľko preto, lebo nemeckí študenti dostávajú príspevok len 100 až 150 euro na mesiac, takže nemecká vláda si to môže bez problémov dovoliť, zatialčo my z ostatných krajín dostávame okolo 400- 500 euro mesačne a Fíni a Švédi dokonca asi 700 euro. Myslím, že v malom počte je to oveľa efektívnejšie, lebo Nemci sa medzi sebou stále rozprávajú svojou rečou, a my ostatní sme prinútení komunikovať italsky.

Cucina italiana:
Dnes sme jedli dve metrové pizze- vážne, každá z nich mala meter, tu je dôkaz:

Chutili úplne výborne, dve pre desiatich bohato stačili, dokonca ešte tri kúsočky zvýšili- škoda, že tam nebol nejaký psík, pretože nám bolo ľúto vyhodiť tak výbornú pizzu, ale už sme proste nemohli. Ku každej metrovej pizzi dostanete zadarmo fľašu vína- a kedže Stefano a Ricardo to včera prehnali s absinthom, na víno nemohli ani pozerať, nám to tak akurát stačilo.
Okrem tejto pizze mali samozrejme aj normálnej veľkosti, pizzu s priemerom 50 cm a s priemerom 70 cm, pizzu s nutelou a pizzu s čokoládou a orechami. To sem si bez problémov odpustili☺


Inak, najhrubšia pizza v celej krajine sa bežne podáva v reštauráciách Campanie okolo Neapola, cesto má až 3 alebo 5 centimentrov, zatiaľčo klasická pizza má veľmi tenké a jemné cesto. Nie je pravda, že pizza je typické italské jedlo, práve naopak- každý z dvadsitich regiónov má svoju špecialitu: Emilia Romagna má tortellini, Toskánsko Bistecca fiorentina- florentínsky biftek, Sicília je známa sladkými rolkami s tvarohom a kondenzovaným ovocím s názvom Cannolli, pre Abbruzzo sú typické Arrosticini- grilované kúsky bravčového mäsa napichnuté na drievku, V Lombardii sa jedáva milánske rizoto a Liguria je známa svojím pestom. Umbria je povestná vynikajúcim olivovým olejom vyrábaným blízko Spoleta a Orvieta.
Užviem dokonca aj to, aký je rozdiel medzi olivovým olejom vergine a extra vergine- zatiaľčo prvý sa vyrába na juhu z olív spadnutých zo stromov, druhý- extra panenský- má vyššiu kvalitu, lebo olivy sú naoberané priamo zo stromu.

Toto iné zaujímavavosti každodenne vstrebávam v škole, v uliciach, na výletoch so sprievodcom, z článkov, novín a kníh... Dnes je piatok, tento týžden preletel neuveriteľne rýchlo... už sa teším na ďalší!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama