Raffreddore

27. září 2007 v 17:10
Prší, v Perugii sa ochladilo a všetci naookolo kašlú a majú červené nošteky a poruke balíček vreckoviek. Jeseň zjavne priniesla aj chrípkovú epidémiu.
Je tak zvláštne, že keď je človek chorý a má upchatý nos, prestane vnímať vône, dýcha ústami a každé nadýchnutie štípe a páli.
Keď niekto varí v kuchyni výborné jedlo, nezačnú sa mu zbiehať slinky, pretože necíti vôňu domova, keď sa poobede všetci stretnú v bare na šálku espressa, nemôže vdýchnuť jeho arómu. Horúci čaj s medom a citrónom do postele je síce príjemný, ale nevychutnáte si ho, keď zakašlete po každom uchlípnutí.
Necítim všetky zbožňované vône- škoricu, horúcu čokoládu a čerstvo upečený chlieb v pekárni, vôňu olivovníkov a pínií, a pizzu , z ktorej pomaly stúpa dym. Necítim dokonca ani vôňu toho prekliateho dažďa.
Keď je človek chorý, zrazu chce byť sám, zavrieť sa do seba a s nikým nehovoriť, aj keď samozrejme je vždy pekné, keď vás niekto poľutuje a uvarí krupicu.
Keď je človek chorý a vonku svieti slniečko, musí zostať doma, lebo kýchne vždy keď sa do žiariaceho slniečka pozrie a trasie sa zimou v dvoch svetrov, zatiaľčo okoloidúci nosia tričká na ramienka.
A najhoršie je čakanie na skúšku. Nedokážete sa sústerdiť na porovnávanie postavenia žien v spoločnosti pred 50 rokmi a teraz alebo na problémy zvýšenia dôchodkového veku vďaka Berlusconiho reforme, vlastne jediné, čo zamestnáva vašu hlavu, je predstava ako sa zbalíte doma do perín a konečne bude ticho.
Čakala som na ústnu časť záverečných skúšiek 2 hodiny, po dvoch a pol hodinách písania eseje. Úspešne som zvládla oboje- písanie mi nikdy nerobilo problémy a hovorenie vlastne tiež nie,aj keď dnes som po desiatich minútach začala strácať hlas a profesori sa nado mnou zľutovali a moc sa ma nepýtali.
Prešla som s vyznamenaním.
Takže v piatok dostanem diplom (ako v tábore pred mnohými rokmi) a mojich 6 kreditov, čím mi odpadá jedna zo skúšok v Ríme.
Ale keďže som chorá, ani sa tomu neteším.
Dnes ideme do našej oblúbenej Medvedej jaskyne (Tana d'Orso, podnik kam najčastejšie chodievame) na tiramisú. Osladiť si život- La Dolce Vita. Nie je to vhodný čas, nebudem si môcť naplno vychutnať ako sa ami na jazyku rozplýva káva a mascarpone, snád si to môžem aspoň predstaviť. Dnes večer nechcem byť sama. Aspoň nie celý večer.
Ale dnes nebudem hovoriť, budem len počúvať príbehy a zážitky, budem si pomalinky ujedať moje tiramisú a vychutnávať si posledné dni v Perugii.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama