Moja prvá práca

8. října 2007 v 15:59

Som si istá, že každý obyčajný "chudobný študent" túži po práci, ktorú som si našla ešte v Česku, ale zrealizovala som ju až tu, v Ríme.

Zamestanala ma nemenovaná česká cestovná kancelária a mojou úlohou bolo vyzdvihnúť skupinku českých turistov na letisku Leonardo da Vinci, posadiť ich do shuttle busu, ktorý nás odvezie do hotelu, objednať im na recepcii raňajky na siedmu hodinu rannú a na druhý deň ich nasadiť do autokaru, ktorý bude čakať pred hotelom a zavezie ich na poznávací zájazd na Sicíliu. Tým sa moja právca končí.
Odmena: 50 euro plus noc v hoteli a raňajky vo forme švédskych stolov zdarma☺

A tak som stála na letisku Fiumicino s takou tou ceduľkou s názvom cestovnej kancelárie, vedľa mňa bezzubý šofér shuttle busu s rovnakou ceduľkou a o chvíľu k nám s úsmevom zamierila skupinka desiatich českých dôchodcov nadšených na poznávací zájazd.
Len čo sme opustili pristor letiska, všetci začali vyzliekať hrubé bundy a svetre, v Ríme bolo v ten deň príjemne pod mrakom, 29 stupňov v tieni.

Myslím, že všetci sme očakávali nejaký strašný provizórny hotel na jednu noc, o to príjemnejšie bolo naše prekvapenie, keď nás šofér doviezol do 4-hviezdičkového hotela Parco Tirreno s nádhernou záhradou, parčíkom, lavičkami, príkjemnýcm personálom- a hlavne obrovskými apartmánmi. To všetko len dve zastávky od Vatikánu.

Rozdala som im kľúče a odprevadila ich k izbám, potom som zamierila k mojej. to však obyčajná izba (stanza singola), ale malý bytík s manželskou postelou, predsieňou, kúpelnou a kuchynkou a stolom so štyrmi stoličkami

Rozdala som im mapky Ríma, aj keď si myslím, že väčšina z nich večné mesto poznala lepšie ako ja☺ Kedže na konci zájazdu mali napánovaný deň v Ríme so sprievodcom, každý z manželských párov si vybral iné miesto, ja som im len ukázala, kde je metro. Dve staršie pani ma poprosili či by som im neurobila prehliadku Ríma, lebo tu ešte nikdy neboli a tak som sa tvárila strašne profesionálne, akože to tu hrozne dobre poznám a doporučím im všetky krásne miesta, ale v duchu som sa zhrozila: Čo teraz? Rím som si prešla prakticky len na Notte Bianca…

A tak som ich vzala do Vatikánu, do baziliky, na námestie, na Piazze del Risorgimento, dali sme si výbornú zmrzlinu, prešli sme sa k Anjelskému hradu, a doporučila som im zaplatiť si vstup a dať si café úplne hore, s výhladom na celý Rím. Ukázala som im, ako sa dostanú na druhú stranu Tiberu na Piazza Navona až k Fontáne di Trevi a tým sa moja práca skončila.
Na druhý deň mi ďakovali do nebies, chválili si kávičku na hrade, povedali mi, že si dali večeru na kúzelnom mieste pri Piazza Navona.
Do hotela sa vraj vrátili o polnoci.
Ja o jednej☺ prečo?
Večer som samozrejme využila to, že že mám k dispozícii hotelový apartmán blízko centra a tak sme s kamarátmi na Piazza del Popolo pili lambrusco a jedli francúzske mandlové keksíky z domácej pekárničky. Bol to čarovný večer. Dopriala som si hodinovú sprchu, použila všetky štyri ručníky, ktoré boli k dispozícii a rozvalila sa na celú postel.
Ráno sme sa všaetci stretli na raňajkách v záhrade a v hotelovej reštaurácii. Turistov prebrala ďalšia sprievodkyňa a ja som si v pohode vychutnávala rannú kávu a croissant, zapla som si v izbe telku a hovorila som si: Kto sa má lepšie?
Ale kedže turistická sezóna a dovolenky sa pomalinky končia, ktovie, či sa mi ešte podarí nájsť takú prácu... a ak aj nie, budem si vychutnávať Rím...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama