Som v Ríme!!!

5. října 2007 v 9:40
A poviem vám pravdu: je to jeden veľký CHAOS! Škola, mesto, doprava, organizácia...
Teraz sa nad tým všetkým pousmejem a poviem si: fajn... ale keď stojíte o polnoci na Termini a neviete odkiaľ vám ide nočný autobus a kde zazvoniť aby vám zastavil, nie je vám všetko jedno...

Na druhej strane je tu nádherne, tento týžden stále okolo 27 stupňov a keď sa prechádzate po centre a vidíte tú nádheru, cítite, ako vás zaplavuje štastie a spokojnosť.
Môj bytík je pekný, som tam s piatimi Italkami, všetky hovoria "rímštinou"- romanesco a fakt rýchlo, takže po prvom večeri som fakt túžila po niekom, kto hovorí anglicky alebo komu by som aspoň rozumela väčšinu toho, čo povie.
Ale áno, súhlasím, to bude pre mňa tá nejlepšia škola, keď sme si prvý večer varili Risoto cantonese, Angela ma učila slovíčka a už druhý večer som rozumela oveľa viac. Dúfam, že to bude čoraz lepšie a lepšie, rada by som sa zapojila do konverzácii, sú zaujímavé.
Zabývala som sa veľmi ľahko, holky sú na rozdiel odo mňa veľmi šikovné kuchárky, takže po byte neustále rozvoniava čosi čo sa pečie, varí alebo griluje. A samozrejme káva. Výborná. Niekoľkokrát za deň.

Via Prenestina- ulica, kde bývam, je vážne dlhá (typu Milady Horákové v Prahe) a tram tam zastavuje asi 10 krát.
Vlastne prvé momenty v Ríme ma dosť sklamali(a niektorí to určite cítili už len z môjho hlasu), to, že periférie sú špinavé, plné odpadkov, že štvrte, ktoré boli pôvodne vyslovene rímske, sú obsadené Čínanmi a Kórejcami (z Vittoria Emmanuele je prakticky čínska štvrť), že je tu nápor chudobných Rumunov( v preklade cigáni).
Ja bývam asi 15 minút od centra, ale aj tak je to cítiť, budovy tu nie sú pekné( aj keď byty v nich áno) a ulice neudržované.
Ale s tým som sa už zmierila a viem, že tu býva veľa študentov, takže určite nie som sama.

Čo by som vám povedala k doprave? Asi len to, že keď nasadnete do tramvaje alebo autobusu, neexistujú zariadenia, ktoré vám povedia, čo je nasledujúca zastávka alebo kde ste. Nie.
A tabule na jednotivých zastávkach s názvami sú umiestnené tak hrozne, že proste nevidíte kde ste, keď sa vykloníte a nestihnete vystúpiť aby ste to skontrolovali.
V autobuse je to tažšie ešte o to, že zastavuje len na znamenie a nevidíte vôbec nič.
Hlavne v noci- lepšie povedané po zotmení- je to problém.
Pre mňa a môj orientačný zmysel( a talent stratiť sa všade kde je to možné) to je fakt skúška.
Metro funguje bez problémov, sú tu len dve linky a tá hlavná(samozrejeme moja) sa práve rekonštruuje, takže sa každý večer zatvorí o deviatej a namiesto nej jazdia autobusy- a opäť sme v začarovanom kruhu.

Možno to znie, že sa mi tu nepáči, ale opak je pravdou.
Vstupom do centra akoby šibnutím čarovného prútika prekročíte imaginárnu hranicu a ocitnete sa uprostred nekonečnej dych vyrážajúcej nádhery.
Moja univerzita je v centre, väčšinu času trávim v centre, ESN je v centre a všetky party, pikniky, parky a stretnutia sú v centre. Tam trávim väčšinu času, prechádzame sa, všetko si nadšene fotíme, pozeráme do výkladov a dostávame nákupnú horúčku, skúšame si nádherné šaty, ktoré si nikdy nebudeme môcť dovoliť, sedíme na lavičke, opalujeme sa a jeme zmrzlinku.
Pre mňa je úplne neskutočné, že som v historickom centre sveta, že mám poruke všetky tie úžasné múzeá, galérie, sochy, paláce, chrámy a námestia, že sa zrazu predo mnou vynorí obelisk na Piazza del Popolo, Colosseo, Španielske schody a že niekde za rohom je Fontana di Trevi.
Dnes sme si spravili piknik vo Villa Borghese, zapli sme si počítač( celý park je wireless zóna), počúvali sme hudbu, jedli, pili a s úžasom sa rozhliadali po parku, kde sme sa predtým asi hodinu prechádzali a vyhrievali na lúčoch ostrého slniečka.
Áno, je mi tu skvele a ešte stále som si poriadne neuvedomila, že som tu (možno aj vďaka mojej škole, napíšem o nej veľmi skoro)

Prekvapilo ma, že v porovnaní s Perugiou je tu snád všetko okrem bývania lacnejšie, potraviny, reštaurácie aj doprava.

With a little help from my friends( som fakt vďačná, že tu mám Tinu, Elise, Antonia, Dominika a hlavne moje zlaté spolubývajúce, ktoré mi pomáhajú nájsť sa) si pomalinky zvykám.
A keď si prečítate, čo vám napíšem o mojej škole a byrokracii, pochopíte, prečo pomalinky. Ale načo sa ponáhľať, no nie? Mám čas, som vo večnom meste…
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama