Elise, Tiina a ja

4. listopadu 2007 v 15:55
Niekedy je úplne jedno, kde ste, či v krásnom meste alebo malej zaprášenej dedinke… a niekedy je dokonca ľahšie cítiť sa osamelo medzi mnohými ludmi… Čo robí momenty krásnymi, sú ľudia- ľudia, s ktorými sa môžete smiať, ktorým môžete zavolať, ktorým sa môžete vyplakať na pleci.

A keď zrazu odídete, niekam ďaleko, máte jediný cieľ- nájsť ich. Nájsť tých správnych ludí- priateľov. A tak skúšate. Spoznávate mnoho ludí, s niektorými si rozumiete viac, s inými menej, ďalším sa po pár minútach ospravedlníte, že vlastne máte dôležité stretnutie a musíte bežať a ich číslo rovno vymažete zo zoznamu.

Aj ja som hľadala.
A našla. Alebo oni našli mňa.
Paradoxne osoby, ktoré tu môžem nazvať priateľmi, neštudujú právo, nemysleli sme si, že keď prídeme do Ríma budeme stále spolu, počítali sme s tým, že zmeníme prostredie, školu a nájdeme tú svoju skupinku.
Spoznali sme sa v Perugii a to, že všetky ideme do Ríma, sme považovali za milé prekvapenie a slúbili sme si, že raz tam určite musíme skočiť na kávičku.

ELISE:
Elise bola úplne prvá osoba, ktorú som v Taliansku spoznala. S rodičmi sme priniesli všetky kufre do môjho nového bytíku a čakali sme na majiteľku- ženskú po desiatich plastických operáciach, ktorá samozrejme meškala a tak sme proste zazvonili na jeden zo zvončekov a otvorila nám Elise. Bývala dve poschodia nado mnou a prišla len deň predtým.
A tak sme sa v Perugii stretávali, chodili sme vonku, usporiadavali večierky a postupne sme si s Caroline museli priznať, že je to skvelá osôbka, aj keď zo začiatku nám pripadala strašne dospelá, vážna a uzavretá(teraz zisťujem, že opak je pravdou☺)
Ke'dže sme boli na približne rovnakej jazykovej úrovni, prešli sme spolu aj záverečné testy.
Keď sme odchádzali z Perugie, a Elise vyzerala sebavedomo, akoby mala všetko pod kontrolou, akoby tam už tisíckrát predtým bola. Nuž, zdanie klame.
Študuje architektúru na Roma Tre, býva neďaleko Trastevere a musím povedať, že momentálne ju obdivujem za chladnú hlavu a neuveritelnú odvahu.
A viem, že keď mi nie je dobre, potrebujem radu alebo len tak vyraziť do ulíc, je tu pre mňa.



TIINA:
Tiina je z Fínska. Myslím, že Fínsko je bezpečná krajina, kde sú všetci ludia milučkí a veria si, že sa stále usmievajú… a Tiina aj výzorom do posledného detailu spĺňa moju predstavu Severanky.
Tiina je snáď najpokojnejšia, najpozitívnejšia a najvyrovnanejšia osôbka, ktorú som kedy videla, čo je pre mňa obrovská výhoda, kedže mňa ešte stále neprestali vytáčať niektoré maličkosti a potrebujem ukľudniť.
Do Ríma sme prišli spolu. V tom istom vlaku. Hneď na druhý deň sme išli na výlet a postupne sme na seba začali naberať ďalších ludí, ktorí prichádzajú a odchádzajú, a my stále držíme spolu.
Tiež študuje architektúru. Ale na Sapienze. Jej fakulta je vo Villa Borghese, takže cez školské dni sa cez deň takmer nevidíme. Tiina býva na druhej strane historického centra, dve zastávky od Vatikánu.

A tak spolu spoznávame Rím.
Spolu sme hľadali veľký nápis IKEA na konečnej stanici metra, spolu sme urobili obrovské nákupy a dali si obed. Dva týždne nato sme si švédske mäsové guličky a fínsky škoricový koláč pripravili sami a zhodnotili sme, že chutia oveľa lepšie.

Keď do Ríma na týždeň zavítala zima a nekúrilo sa, zabalené v obrovskej perine na Tiininej posteli sme pozerali seriály a namáčali zeleninu do pesta.
Chodíme spolu do múzei na výstavy a tešíme sa na kávičku v literárnej kaviarni.
Tancujeme celú noc aby sme si potom s čistým svedomím mohli dopriať najlepší kebab v Ríme o štvrtej ráno.

Milujeme nákupy a na nedeľnom trhu na Porta Portese sa lačne prehrabujeme v stovkách tričiek a opaskov aby sme potom boli na seba hrdé, akú skvelú kabelku sme si kúpili za 2 eura. Skúšame si večerné šaty Dolce Gabbana alebo Armani, trávime hodiny v obchode so spodným prádlom a trikrát sa vraciame do supermarketu po niečo, čo sme zabudli.
Pijeme perlivé víno s ovocím pod Pantheonom a nikdy si nezabudneme pogratulovať, že sme si vybrali skvelé miesto na Erasmus. Jeme výbornú pizzu a sľubujeme si, že áno, od zajtra už budeme držať diétu.
Dáme si stretnutie o deviatej ráno a v rovnakom čase si pošleme sms, že sme zaspali a budeme tak hodinku meškať.
Viem povedať Ahoj, volám sa… v dánštine aj fínštine.
Škodoradostne sa na začiatku novembra smejeme pri mori v tričkách s krátkych rukávom.
Keď niektorá z nás objaví čarovné miesto, nikdy si to nenechá pre seba a vždy s nadšením pribehne a vieme, že to zas bude bomba.
Za dva týždne ideme do Barcelony a teraz trávime hodiny v kníhkupectach a pozeráme si sprievodcov.

A hlavne, sme rady, že netvoríme súčasť španielkej, nemeckej alebo francúzskej komunity, že sme tak trochu outsideri, ale zato sa perfektne naučíme jazyky. Každá z nás má priateľov v inom meste takže je to stále :Keď pôjdeme do Neapola… Keď budeme na karnevale v Benátkach… keď budeme v Come…
Dôležité je, že my sme v Ríme.
Som tu viac ako mesiac a môžem povedať, že som videla len malinký kúsok nádhery.
A viem, že sa môžem tešiť na nasledujúce dni, pretože tu mám priatelov…
PS: Foto 3. november 2007, Lido di Ostia, Roma
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tiina Tiina | 6. listopadu 2007 v 22:20 | Reagovat

I really didn't have a clue, what did u write about your dear friends... :). But I can also write something about out cara amica Zuzanna ;)

Tyttö, joka on aivan ihanan iloinen, hymy perseessä joka päivä, sekä silmistä kyllä näkee kaiken. Tämmöinen on Zuzanna. Jokainen kaverini, joka on hänet tavannut, ihailee, kuinka ihanan kaverin olenkaan löytänyt, kun hän tekee kaikille niin hyvän olon....ihmeellinen lahja.

Mutta siis olen ollut onnekas kun olen tavannut hänet sekä Elisen, taival Roomassa on sitäkin ihanampi kun vierellä on tytöt, joiden päätä ei palele kaupungin vilskeessä :D

Saluti Affettuosi,

Tiina

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama