Umenie a móda v hlavnom meste

8. listopadu 2007 v 10:20
Je už takmer tradíciou, že aspoň raz za týždeň sa vydáme na výstavu, prehliadku, do múzea, pozrieme si kostol alebo katedrálu.
Sme predsa v centre módy, všetci špičkoví návrhári a dizajnéri sa zhromažďujú v Miláne, Prate a Ríme a tak sme si samozrejme- ako typické ženy, ktoré milujú krásne šaty- nenechali ujsť výstavu Valentino- 45 rokov tvorby. V impozantnom prostredi Musea dellˇAra Pacis s výhľadom na Tiber sme zostali ohromené a predsavzali sme si, že si v dohľadnej dobe musíme nájsť nejakého bohatého Itala ☺ a mať všetku tú nádheru v svojom šatníku.
Tak hlavne pre moje skvelé kamarátky prikladám pár fotiek najkrajších kúskov- a nielen pre ne. Páni, inšpirujte sa, po čom ženy túžia☺:

Za pár dní sme pocítili deficit kultúry a navštívili sme Palazzo Esposizioni, kde sa koná netradičná výstava troch umelcov- Rothka, Cerioliho a majtra Stanleyho Kubricka.
Rothko je trochu náočný, ja osobne nemám rada tento typ moderného umenia, lebo sa mi stále zdá, že by som to bez problémov za hoďku namaľovala tiež☺
Cerioli je vtipný a nápaditý. Áno, to bolo lepšie.
Ale vrchol výstavy je jednoznačne Kubrick. Kto videl Mechanický pomaranč, Vesmírnu Odyseu, Shining, Full Metal Jacket, Dr. Strangelove alebo najnovší Eyes Wide Shut- alebo aj tí, čo tieto kúsky nevideli, boli určite unesení tým, čo všetko sa musí pripraviť pre jeden film, koľko fantázie, tvorivosti, času a tvrdej práce to chce.
A ako som už povedala, Kubrick je fakt pán režisér.
Len sa pozrite na Záchod s nulovou gravitáciou (krajší preklad neviem, pretože Vesmírnu Odyseu som videla v angličtine), všimnite si nápis na povestnej bombe a spomeňte si na pocit, ktorý prinášajú jeho filmy, pretože to nie je bežný pocit. Na výstave bolo zakázané fotiť, takže som porušila pár predpisov:

Na záver pridám niečo, čím som bola úplne uchvátená. Malá, ale pre mňa nepochybne jedna z najkraších výstav na svete:
Od Cranacha k Monetovi zo súkromnej zbierky Simona Peréza.
Pre tých, ktorí o pánu Perezovi ešte nepočuli:
Peréz Simon je jeden z najbohatších ľudí v Južnej Amerike, vlastník najväčšej zbierky umenia v tejto oblasti. Jeho súkromná zbierka zahŕňa maľby, kresby a sochy od 14. storočia až po moderné umenie a Rímskemu palácu Ruspolli štedro požičal pár najvýznamnejších a skutočne obdivuhodných kúskov, takže som fascinovane civela na diela Cranacha, Pieter Brueghela II, Rubensa, Anthonyho van Dycka, Francisca de Goyu, a samozrejme impresionistov: áno, Renoir a Monet žiarili ako zlatá koruna výstavy v poslednej miestnosti.
Pri vchode nás prehľadali a úplne všetko sme museli nechať v šatni (a pri tejto výstave sa ani nedivím, že tak dbali na bezpečnosť), takže tentokát som fotoaparát neprepašovala, ale fotky by aj tak nedokázali vystihnúť, čo cítite, keď sa dívate na Monetov originál a ste pohltení a nechcete sa pohnúť. Kto nevidel, nepochopí…
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama