Prosinec 2007

Winter wonderland

26. prosince 2007 v 23:32
This article is dedicated to all of my friends that have never been to Slovakia, to all of my friends from southern countries that are used to spending their Christmas without snow, to all of them staying in Italy for the holiday and most of all, to all my friends that asked me to insert some photos of where I come from.

When I came home for Christmas, my first stop was Prague. It never gets too cold in big cities (and if there is some snow it melts immediately) and so the shock wasn't that big and my friends' nice welcome warmed me up.

But I am spending my Christmas at home with my family.
It's constantly around minus ten degrees by day outside, my dog gets white everytime he sniffs around and you hardly see someone not dressed in at least four layers of clothes.
It's beautiful outside:
We take our dog for a walk every day to get some fresh (and freezing) air. My dog- as a well-known fact- is called Yogi and- unlike me- he loves chilly winter and when we say "prechádzka" he always starts wagging his tail madly.
(my brother kept telling me to put his pictures on internet, so finally he can be happy:)
When I wake up and look out of the window I see High Tatras- mountains full of beautiful places, forests, hidden cottages and slopes. Oh, I love skiing! If only there was snow in warm weather too!
High Tatras. Down there is the village where my parents live. And now some pictures from the woods up in the mountains:
So- I hope that even if it's much warmer in Italy, Portugal or Spain, now you are a little bit jealous and maybe you've got some inspiration for your next (or this) winter's trip. It's nice to be home for Christmas... it's nice to be in a winter wonderland for a while... and then it gets too cold and it's about time to return...

Predvianočný Rím

18. prosince 2007 v 20:19

Zamilovať sa

5. prosince 2007 v 13:23
Keď som ho prvý krát videla, zaiskrilo to. Páčil sa mi.
Po príliš krátkom čase sme sa museli rozlúčiť a keď som sa k nemu vrátila, zrazu sme boli nerozluční.
Ale nepoznala som ho. A niekedy som ho nespoznávala.
Hneval ma, hádali sme sa, bili, v kuse som mu vyčítala jeho nedostatky a vzápätí som mu v objatí odpúšťala.
Postupne som ho mala radšej a radšej. Naučila som sa akceptovať jeho chybičky a vyzdvihnúť jeho nepochybné klady.
Bola som stratená v jeho oslepujúcej kráse, dvíhal mi náladu.
Ja a on. Ja a Rím.
Od začiatku bol úplne iný ako ja. Vlastne ani neviem, prečo ho opisujem v mužskom rode. Pre Talianov je slovo mesto aj jeho meno rodu ženského, takže by možno súhlasili, že Roma é bella a nazvali by to lesbickou láskou.
Najprv ma naučil čakať (dlho!) a zhlboka dýchať. Nový jazyk aj kultúra.
Nikdy si nedovolil prekročiť hranice slušnosti voči mne.
Ani ja voči nemu.
Nechala som sa pohltiť a trošku som sa v ňom zorientovala.
Sú také miestečka…
Mojím najobľubenejším kostolom je Svätý Andrej na Quirinale, malinký, s Michalengelovými maľbami.
Čo ma vždy uchváti, je Piazza Venezia s Oltárom vlasti na jednej strane a Kapitolskými múzeami na druhej.
Večer najradšej chodíme do Trastevere, lebo má vždy dobrú náladu( a lacné drinky v útulných krčmičkách☺)
V noci je jednoznačne najkrajšie osvetlený Panteon. A pre všetkých zvedavých: Áno, do Panteonu prší, bola som svedkom:)
Najoblúbenejšia oblasť na nakupovanie je San Giovanni.
Najobľúbenejšie námestie: Campo dei Fiori (možno preto že mi pripomína Prahu)
A najväčší rešpekt vo mne stále vyvoláva Vatikán.
Už sa s ním dá žiť. Turistov ubudlo a on nie je tak namyslený a myslí aj na ostatných.
A keď vo väčšine Európy sneží, tu je stále teplučko, aj keď občas prší.
Už sa trochu poznáme. Poznám jeho dobré časti a našla som si krásny nový byt pri národnom parku Appio Latino.
Teší sa na Vianoce rovnako ako ja a spolu si vychutnávame jeho lesk a svetlá.
Áno. Myslím, že to bude dobrý vzťah.

Villa Adriana

3. prosince 2007 v 15:58
Rímsky vidiek skrýva mnoho prekvapení. Ako deti veľkomesta si radi cez víkend vyrazíme nadýchať sa čerstvého vzduchu. A tak sme videli Ostiu, chodíme k moru a tentoraz sme si vybrali Tivoli, mestečko na kopci asi 30 kilometrov od centra.
V skutočnosti sme sa tam nedostali, zostali sme dolu aby sme si prezreli Hadriánovu vilu, letné sídlo jedného z najvýznamnejších rímskych cisárov, ktorý mimochodom nechal postaviť aj Panteon a Anjelský hrad. Jeho architektonickým úspechom bol však najväčší a najprepracovanejší cisársky palác aký kedy existoval- Villa Adriana.
Obrovský komplex, ktorý okrem vily so záhradami zahŕňl aj kúpele, knižnice a divadlá, bol projektovaný ako pamätník úspechov človeka a miesto pre štúdium a relaxáciu.

Prvého decembra bolo vonku príjemných 15 stupňov, slniečko svietili celučký deň bez jediného mráčiku a my sme vdychovali jesennú vôňu parku v Hadriánovej vile.

Ochutnali sme prvé nazbierané olivy (nechutili ☹) a po päťhodinovej prechádzke mŕtve zaspali v autobuse naspäť do Ríma.