Myšlienkami niekde inde(na chvíľu)

23. ledna 2008 v 16:54
Byť zas na chvíľu doma bolo pekné.
Vrátiť sa do starých koľají a žasnúť nad maličkosťami, ktoré v Prahe (na rozdiel od Ríma) fungujú.
Vidieť priateľov, ktorí vedeli všetko a známych, ktorí nevedeli absolútne nič a tak som dostávala tie isté otázky a oni dostávali rovnaké odpovede.
Vidieť psíka, ako nadšene skáče a prosí si syrík z mojej ruky, ako oňucháva zasnežené trsy trávy a potom s bielym ňufákom beží po poli.
Každé ráno sa zobudiť a v kuchyni vidieť vianočné koláčiky a dobrôtky.(nebezpečné!!!)
Rozprávať rodine vtipné historky o tom, ako (ne)funguje Taliansko.
Trošku sa pohádať s mamkou (ach, obom nám to veľmi prospieva) a žasnúť nad tým, že brat používa v prvej osobe slová ako prať a žehliť.
Urobiť niekomu radosť malým darčekom a nechať ostatných robiť radosť mne- už len tým, že som ich po tak dlhej dobe videla.

Všetko bolo tak zvláštne normálne, takmer všetko fungovalo, a čo sa týka zmien, postrehla som len nové Palladium (ktoré sme so sesternicou preskúmali hneď prvý večer)
Vošla som do školy a len tak bezcieľne som chodila po chodbách, lebo som cítila, že pre tento rok tam akosi nepatrím. A vtedy mi začal trochu chýbať Rím.


Ukazovať Prahu niekomu, kto ju nepozná a uvedomiť si, že ju vlastne nepoznám ani ja.
Triasť sa na zastávke tramvaje a potom sa zahriať vareným vínom (1 euro- ešte stále, neuveriteľné☺)
Je zvláštne, že Rím bol pre všetkých taká vzdialená vidina, všetci žasli a možno aj trošku závideli a ja som si stále nebola istá.
Potom som sa do Ríma vrátila a vedela som, že to môže byť skvelé. Že sa tu dá žiť, ak si vyberiete správnu časť, že sa cítim lepšie s niekým iným a že učenie môže byť zábava ak sa okolo vás učia tí správní ľudia.
Je to tu fajn a verím, že posledné malinké nedostatky sa určite skoro vyriešia.
Chvílkami sa mysľou vracať do Prahy, ale uvedomiť si, že už tam nie som a že neviem, aké to tu bude, lebo v Taliansku nikdy neviete.
Tešiť sa ako na jar rozkvitnú stromy a budeme posedávať s kávou na balkóne(ale to robíme už teraz:)

Som tu ešte len pár týždňov a hoci mám stále čo robiť, mám za sebou dve skúšky a tretia sa blíži, časť zo mňa ešte stále zostala v Prahe- alebo skôr s ľudmi, ktorí sa mi na chvíľu zas zjavili, ktorí vo mne prebudili to: "Budeš mi chýbať" a chýbajú mi.

Ale viem, že tento pocit je intenzívny len na začiatku a tiež, že (takmer) na všetko sa dá zvyknúť, a na neprítomnosť niekoho, na kom nám záleží, tiež.

Ako povedal tato, Erasmus je robený tak, aby sme všetko stihli. Aby sme stihli spraviť skúšky a medzitým chodiť na pikniky a koncerty, byť s priateľmi, ísť na karneval do Benátiek, na výstavu Cittá prohibita, čas pre seba a aj trošku času na to, aby nám niekto chýbal. Lebo tak to má byť.
Tak teda zdravím všetkých priateľov do Prahy aj do Popradu-to, že som vás aspoň na chvílku videla, pre mňa veľa znamená. Najbližšie stretnutie: Rím!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 B B | E-mail | 29. ledna 2008 v 17:30 | Reagovat

I love thoes pictures.  Who was your photographer?  ;)

2 Z Z | E-mail | 29. ledna 2008 v 21:28 | Reagovat

well---- you:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama