Návrat

14. ledna 2008 v 14:05
Tak som sa vrátila som Ríma. Je tu takmer o 30 stupňov teplejšie ako na Slovensku (vážne, keď som opúšťala rodnú krajinu, bolo mínus trinásť a tu je krásnych devätnásť) a konečne zasvietilo slnečko, takže to tu vyzerá akoby sa mesto prebúdzalo do jari a ludia chodia len v tenkých sakách.
Konečne som definitívne presťahovaná a zabývaná v novom byte, z okna vidím národný park Appio Latino a mám chuť vyraziť do ulíc, vyblázniť sa na nákupoch v 50- percentných zľavách a pozdraviť pekné počasie v historickom centre.
Bohužial, nič z toho mi nie je dopriané, kedže sa začal krutý údel v živote každého študenta, ktorý sa nazýva skúškové obdobie.

Prechod do tohto štádia je hlavne po pár mesiacoch "prázdnin" a po vianočnom leňošení veľmi ťažký. Neustále bojujem s knižkami a zvýrazňovačmi a tuha v pentelke sa mi ako naschvál láme každé dve minúty(začala som používať pero☺ ). Každú chvílu ma niečo rozptýli a keď náhodou v mojom peknom slovníku hľadám nejaký právny výraz, stále sa pristavím pri obrázkoch zeleniny alebo oblečenia s názvami alebo študujem názvy typov lietadiel.

ICQ pre istotu ani nezapínam a snažím sa motivovať malými plánmi do budúcnosti a sústrediť sa.
No hneď na začiatku- v nedeľu ráno- keď som si plná elánu hovorila: Áno, od dneška sa budem len a len učiť… ma holky vytiahli na jazzový koncert v Parco della Musica (nemala som na výber, už pre mňa mali lístok!) a teraz po pár dňoch väzenia v izbe s knihami ich pre zmenu vonku lákam ja.
Na druhej strane sa však konečne cítim v Ríme úplne dobre. Chodím behávať do parku a zdravím sa s dvomi bicyklistami v žltých bundách na krorých tam každý deň narazím.
Keď som unavená alebo podráždená, moje zlaté spolubývajúce ma vytiahnu na balkón na šálku kávy a povedia mi o svojich skúškach( a poviem vám, som rada, že som na tú medicínu nešla, je to masaker!) A učia ma variť, takže maminka bude mať radosť keď sa vrátim domov.
Občas zazvoní zvonček a stojí tam nejaká známa tvár s fľašou vína, krabicou plnou pizze a širokým úsmevom.
Kažý deň vyjdem vonku a teším sa z tepla, pozerám si výklad v "99 cents" obchode a v stave núdze je predsa stále blízko Pompi- najlepšie tiramisú v Ríme☺ (zatiaľ som túto možnosť nevyužila)
Každý študent to pozná. Milión spôsobov ako sa vyhnúť učeniu. Mohla by byť na to príručka.
Dôležité je nenechať sa poraziť. Nájsť si malé radosti ktoré spravia deň krajším a robiť si veľké plány. A hlavne vedieť, že v tom nie sme sami.

To nie je všetko, čo mám na srdci.

V druhej časti môjho príspevku by som rada opísala ZOO, ktoré oni nazývajú skúška.
Moja prvá skúška v pondelok, 14. 1.2008 sa mala začať o deviatej. Mala. To som ešte netušila dimenziu chaosu, ktorý nastane.
Skúška prebieha v jednej malej triede, kde sa nahrnú všetci študenti, čo chcú byť skúšaní- a všetci profesori čo skúšajú. Skúšali sa tri predmety naraz a nikto nebol zaregistrovaný nikam.
Postupom času- asi okolo desiatej, si stále dvaja skúšajúci zavolali jedného zo študentov a spýtali sa ho, aké knižky študoval a na aký predmet, zatialčo ostatní študenti (neskúšaní) v pozadí živo a nahlad debatovali ( a v momente, keď píšem tento blog-tzn. o 13.00 ešte stále debatujú. Je to proste ruch ako na základnej škole cez prestávku- tak som si vytiahla počítač a začala písať blog☺
Neviem, ako talianski študenti, ale ja ako jediná študentka Erasmu som sa tešila veľkej priazni a pochopeniu mojich ani zdaleka dokonalých jazykových schopností (hlavne keď sa ma spýtali na otázku, ktorú som študovala len v angličtine a tak som im to povedala veľmi zmiešanou rečou, pre ktorú ani nemám názov ale najvac sa asi podobala maltštine, vzhľadom na to, že môj skúšajúci bol z Polska a občas sa na mňa snažil hovoriť slovensky).
Druhá otázka bola z filozofie- niečo, na čo si matne spomínam z prvého ročníka právnickej fakulty, ale inak som o tom nevedela absolútne nič a tak som začala proste hovoriť o niečom inom a keď ma zastavili, ospravedlnila som sa, že som asi predtým nerozumela a oni medzitým na počiatočnú otázku zabudli. Myslím, že z toho chaosu a čakania boli pekne unavení.
Ten Poliak sa ma stále pýtal ako sa čo povie po slovensky, ale nie právne alebo politické veci- pýtal sa ma na chlieb a iné potraviny, dom a záhrada a odkiaľ pocháda v češtine slovo poslanec.
Tak som sa pobavila.
Potom, čo sa spraví pvá časť skúšky, musia všetci ešte v tom ruchu čakať na druhú časť, keď sa ide k jedinému profesorovi- šéfovi všetkých a šéfovi fakulty a ten sa spýta dodatočnú otázku. Tento profesor sa mi počas celej skúšky javil ako Kráľ a všetci asistenti a doktoranti okolo neho skákali ako poslušní sluhovia.
Na jednu dodatočnú otázku som čakala presne štyri hodiny a medzitým som sa stihla najesť, napiť, zavolať kamarátkam a dohodnúť sa na večernom "apperitivo", napísať druhú časť tohto blogu a pár mailov. Stihla som si dokonca ešte raz prečítať moju 50- stranovú prácu o Chorvátsku. Na jednu dodatočnú otázku som nevedela odpoveď, tak som zas začala hovoriť o niečom inom, čoho sa profesor chytil a začal vykladať historku o jeho stretnutí s docentom Gronským a celý asistentský zbor sa poslušne smial. Ja som sa smiala tiež- z mojeho malého víťazstva.
Už sa teším na skúšku vo štvrtok. Tá je pre istotu písomná, tak sa určite o nové zážitky podelím.

A len taká poznámočka na záver: skúšať sa povie interrogare- slove, ktoré normálne znamená vyšetrovať.
Ci vediamo alla prossima interrogazione!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama