Gigolo italiano (alebo Prečo neveriť Talianom)

1. března 2008 v 1:07
"Musím do práce" povzdychol si a napil sa vína.
"Kde vlastne pracuješ?" spýtala som sa zvedavo.
Naklonil sa ku mne a dôverne mi pošepol: "Som gigolo." usmial sa a priložil si prst k perám: Psssst...
"Vážne?" zvedavo som sa naňho pozrela a rozhodla som sa, že sa prispôsobím jeho hre: "Ako to funguje?"
Pohodlne sa usadil, na chvíľu sa zamyslel.
"Všetko prebieha veľmi diskrétne. Vyzerá to ako normálna schôdzka. Večeru platí ona. Teraz to už nie je nič zvláštne. Dopredu neberiem absolútne nič. Tým som pre ne zaujímavejší, pretože sú to prakticky ony, ktoré si určujú cenu. V tom je to kúzlo. Dáma sa rozhodne, ako chce aby večer pokračoval. Dáma si povie cenu."
"Nemáš strach, že ti utečú a nedajú ti nič?"
"Ach nie, to sa nestáva. Na našu agentúru sa obracajú len zámožné slečny, ktoré vyžadujú istý štandard. Kvalitu. Ak dostanú. čo chcú, žiadna neutečie. Naopak, dajú doporučenie kamarátkam."
Vyzeral, že sa v rozprávaní úplne vyžíva. Že má v hlavne živý obraz toho, čo sa deje.
Kedže viem sama veľmi dobre klamať, vždy spoznám lži iných.
A z jeho očí bolo nadovšetko jasné, že si to všetko vymýšľa. Okrem toho som vedela, že pracuje pre počítačovú firmu. A že vie, že vyzerá dobre.
Pýtala som sa ho na detaily: oblečenie, alkohol, drogy, čo sa smie a čo nie, ako je to s pravým menom a prezývkami...
Na všetko pohotovo odpovedal. Bystro, vtipne, bez rozmýšľania.
Bol by z neho skvelý herec. Dokonalá improvizácia.
Accompagnatore.. tak sa sám nazýval.

Je zvláštne, ako sa niekedy necháme tak pohltiť fantáziou, že sa stráca rozdiel medzi vymysleným a realitou a naše klamstvá nám v hlave pripadajú skutočné.

"Myslíš si, že žartujem, čo?" široko sa na mňa usmial.
"Samozrejme." odpovedala som s vážnou tvárou a pokračovali sme v našej hre..

Zrazu sa pozrel na hodinky a ospravedlnil sa, že musí ísť. Dal mi pusu na obe líca ako správny Talian, zapol si vrchný gombík na košeli, oprášil si sako a pomalým krokom odišiel.
S vínom v ruke som ho sledovala.

Pri dverách ho čakala štíhla blondínka v dlhom koženom kabáte. Podal jej ruku a videla som, že si vymenili zoznamovacie zdvorilostbé frázy. Keď ju pravou rukou chytil okolo pása a odvádzal ju vonku, vo dverách sa otočil a šibalsky na mňa žmurkol.

Niekedy sa nám realita naozaj stráca.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama