Teplo

17. května 2008 v 21:00
Milujem zimu v našom byte. Viem, mamina by sa teraz určite smiala, pretože vie, ako sa doma stále trasiem a vždy mi znášajú extra radiátory, ale tu v Ríme sú chladné podlahy, prievan a okná otočené južne a severne ako raj.
Dnes bolo vonku 32 stupňov. Kedže som sa celý deň učila dnu v mikine, moje prekvapenie bolo vskutku obrovské. Ovalil ma ťažký stojaci horúci vzduch a naštastie bolo pod mrakom, takže horúčava sa nenásobila. V Ríme proste začína byť teplo.
A ja, ako správny študent, sa opäť ponáram do stavu hibernácie, keď som schopná zaspať trikrát za sebou počas čítania jednej stránky, keď sa mi zíva každú chvílu- stav nazvaný skúškové obdobie. Knihy, počítač, okuliare a zákaz dalších návštev. Paradoxne sa najviac desím nie skúšky samotnej (všetci vieme ako to na Erasme chodí:), ale cesty do školy hnusným smrdiacim autobusom plným ľudí bez klímy, kde sa potíte hneď ako nastúpite takže vás outfit na veľký deň hneď stratí kúzlo, alebo metrom- čo by bolo do prestupnej stanice v pohode, lebo linka A je krásna, zato linka B vedúca k našej škole sú staré horúce vlaky (opäť bez klímy), ktoré keď som videla prvýkrát, odmietala som nastúpiť, lebo som si myslela, že je to stará vyradená pografitovaná súprava. A tak som vďaka dopravným prostriedkom pred časom vyradila školu z rozvrhu a zrazu je čas vrátiť sa. Hodinka pravdy.
Chodím do práce, športovať, s priateľmi vonku, do parku, baviť sa a aj tak sa najradšej vraciam do nášho studeného baráku plného dôchodcov s tlustou mačkou sediacou pred vchodom(dôchodci ju prekŕmili a podľa mňa to bude mať na chúďa zviera fatálne následky).
Na druhej strane horúčavy priniesli aj tie nádherné teplé letné večery, ktoré my poznáme len z dovoleniek pri mori, večery v záhradkách s barbecue a pivom, večery tanca v parkových party štvrtiach, večery na balkóne s ľadovou kávou a naším novým idolom :) alebo len tak, na Fontáne di Trevi, ako na začiatku. Na niektoré si spomíname len rozmazane, na iné až príliš jasno a keď na druhý deň zazvoní telefón a ozve sa mužský hlas s pozvánkou na obed, vybaví sa nám zas len predošlý letný večer, vybaví sa nám to teplo, tá hudba a atmosféra a tváre zanikajúce v smiechu. Na obed nie je chuť, teplo ju pohltí. Už viem, prečo južania jedávajú tak neskoro.
Tu v Taliansku veľmi rýchlo získavam pocit prázdnin aj keď toto obdobie by pre mňa malo znamenať úplný opak. Tieto dni sa nesú v duchu plánovania víkendu na Sardínii, na Capri a v Sorrente, plánovania, na ktorú pláž pôjdeme budúcu nedeľu, plánovania, akú odmenu si dáme za skúšky, na ktoré sme sa ešte ani nezačali učiť... horkosladký pocit začiatku konca Erasma.
These are the days that I'll be missing, give me the taste, give me the joy of summer wine...spievali sme včera (susedia mali party na terase a my sme sa pridali na našom balkóne), jedli sme zmrzlinu (páni, dve velké balenia za euro, kúpili sme ich rovno 6:)- pre 12 ľudí žiadny problém), už ani neviem, čo všetko sme k tej zmrzline vypili... proste letná noc, rozplynie sa v opare nasledujúceho rána...
These are the days that bring new meaning,
I feel the stillness of the sun and I feel fine.

Sometimes when the nights are closing early,
I remember you and I start to smile.

Even though now you don't want to know me,
I get on by, and I go the extra mile.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mynotes mynotes | Web | 17. května 2008 v 21:25 | Reagovat

Kdybychom tu dneska neměli pětadvacet stupňů, tak ti asi závidím :-). Pěkné počtení, děkuju

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama