Úvod do Sardínie

4. června 2008 v 20:23
Neviem, čo spôsobilo to, že som chcela tak veľmi odísť. Možno to bolo tým, čo sa udialo predošlé týždne a zanechalo vo mne viac pocitov ako som očakávala, možno tá neistota, keď som si potrebovala utriediť myšlienky, a možno len to neskutočné teplo, keď vzduch stál bez pohnutia ja s ním v záhradke našej reštaurácie, celá v čiernom… kto by už jedol v takej horúčave? Stoly zívali prázdnotou a slnko na nás neúprosne pálilo.
Náš výlet na Sadíniu na nás všetky zapôsobil balhodárne, pohladil nám dušu, vyčistil myšlienky a priniesol oddych, akurát dlhý na to, aby sme sa zas tešili na Rím, užívali si ho, aby sme sa necítili ako väzni.
Soňa a ja sme sa v deň odchodu balili, cez internet konzultovali či vziať červené alebo žlté šaty, aký typ vína kúpiť a presviedčali sme sa, že sa vôbec netešíme, aby sme neboli sklamané. Sedeli sme do vlaku do prístavu a zoširoka sme sa usmievali.
Bolo nás päť. Ja, Soňa, Tiina, Alessandra (Brazílčanka ktoré s nami pracuje) a Leonarda, neskutočné živé sardské žieňa, ktorá nám ponúkla Francov dom s výhľadom na more. Tak sme nasadli na trajekt a vydali sa na ostrov. Cesta trvá takmer 7 hodín a tak sme si čas krátili rôznymi zábavkami na palube (ktoré poväčšine zahŕňali alkohol a kričanie slova "Čo a čočo?" ☺ ), nakládanie sa cez palubu a robenie fotiek Kate a Lea z Titanicu a nakoniec sme sa unavené zložili na pohodlných gaučoch v salónoch na spanie a zobudili sme sa až na ranný oznam, že sme na Sardínii a bar je otvorený k raňajkám (Káva, Káva, Káva!)

Prvý deň na ostrove pršalo a bola hmla. Všetci Sardínčania nám hovorili, že toto sa tu nikdy nestáva, že takéto pačasie je tu trikrát za rok a sanžili sa nám to všemožne vynahradiť- hlavne Leonardin otec- vinár a lovec divých prasiat☺ nás vzal do svojich pivníc pochválil sa s fotkami z mladosti a presvedči nás že aj keď je len desať hodín ráno, musíme ochutnať jeho výborné Moscato (na víno je vždy správny čas!), ktoré síce chutilo ako výborná ovocná šťava, ale zrádne malo 18 percent alkoholu.
Postupne sme začali spoznávať celú rodinu a všetkých známych, lebo Leonardu na ulici zastavovali priatelia, ktorých dlho nevidela a volali ju na pohárik ( akoby mohla odmietnuť?) a nám Franco ukázal náš dom, ktorý nám bol na nasledujúce dni celý k dispozícii. So Soňou sme sa okamžite hodili na manželskú posteľ a zaspali.
Takmer celý deň sme strávili so Sadínčanmi, čo sú neuveriteľne milí a pohostinní ľudia. Tiina pre nich bola úplná rarita, s úžasom sa dotýkali jej dlhých blond vlasov a obdivovali črty jej bledej tváre, z čoho bola ona chudinka celkom neistá, lebo nemala tušenia ako reagovať.
Večer všetci prišli k nám. Doslovne všetci: začalo to nevinne s Leo a Francom a postupne prichádzalo viac a viac ľudí, celá dedina, priniesli neskutočné množstvo mäša, vína a zeleniny a začali hromadne variť a grilovať. Medzitým sa rozlievalo víno, jeden z chlapov začal hrať na gitare načo sa všetci pripojili spevom a nálada v ten večer nám úplne vynahradila dennú hmlu a dážď, zabudli sme na všetko, naše prázdniny sa konečne začali!!!
Na druhý deň už svietilo slniečko.
Samozrejme, že sme išli na pláž- na prázdnu čistučkú pláž celú pre nás, prechádzali sme sa, čítali si a jedli sendviče, kreslili do piesku, spali a plánovali.
Podvečer sme nasadli na autobus do mesta Alghero, ktoré nám doslova vyrazilo dych, hlavne preto, že sme na poslednú chvíľu stihli krásny západ slnka.
A práve v Alghere sa zohrala neuveriteľná zhoda náhod, ktorá nás preniesla na najkrajšie miesta severu Sardínie:
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 franco franco | E-mail | 14. listopadu 2008 v 23:23 | Reagovat

ciao zuzi le foto sono bellissime complimenti come te! quando volete tornare a sennori siete sempre le ben venute.

2 Nataša Nataša | Web | 17. května 2017 v 12:39 | Reagovat

Moc nádherné fotky, sama <a href="https://www.krasneplaze.cz/?s=Sardinie">Sardinii</a> miluji a ráda se tam vracím i když jenom na dovolenou, bohužel :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama