Koniec

20. července 2008 v 21:44
Až teraz som si všimla, aké nádherné sú rímske rána. Chladný čerstvý vzduch na tých pár krátkych momentov prináša vôňe kávy, čerstvého pečiva a rozospatých ľudí s ledva rozlepenými očami, mladé dievča podáva noviny s prvými rannými správami.
Ulice sú prázdne, mačka vystrašene zoskočí zo strechy auta, kde si celú noc lebedila a ja kráčam do práce. Mám rada rannú smenu. Ráno sa dá dýchať, dám si veľkú slabú kávu na balkóne a potom mi druhú malú silnú urobí náš barman a vtisne mi do ruky croissant... prichádzajú stáli klienti a rozprávajú... koľko ranných príbehov som už počula!
Diego krája ovocie a pripravuje šalátové misy, stále mi pripraví tanierik s jahodami, banánmi a melónom....
Už nie som tak unavená ako na začiatku, beriem to v pohode v znamení skorého odchodu a peňazí na nový život v Prahe.
Keď odchádzam, Rím je už zas horúci, plný áut a výparov, turistov tlačiacich sa von z metra v snahe dostať sa na španielske námestie alebo k fontáne trevi. Ja sa snažím dostať domov...
Večer mi pípa správa, že mu chýbam. Ale vlastnou voľbou je príliš ďaleko. To on odišiel. Nikdy neveim, čo mu mám odpísať. Čo si myslí? Pravdou je, že aj on mi chýba... ale TU a TERAZ v kuchyni som s niekým iným. Spieva si a vkladá do trúby kura zatialčo ja miešam šalát. Objíma ma a vidieť aký je štastný a spokojný.
Ešte stále neviem, čo odpísať a tak neodpíšem nič... pýtate sa ma, ako sa má, či sme v kontakte, čo bude.. čo by tak mohlo byť? V kuchyni, v izbe, vonku, ráno aj večer som s niekým iným. Bláznime sa, počúvame jazz, alebo len tak ležíme... vidím, aký je uvoľnený a pravdou je, že mne je až tak dobre, že chcem utiecť. Stále. Nejakým spôsobom je koniec. Pre mňa. Môj rok Erasmu je preč a ja to ešte chvíľu zostávam v akomsi sne- on si myslí, že bude trvať a ja vidím koniec na dátume mojej letenky. Ako inak by to mohlo byť?
A čo je najzvláštnejšie- nie som z toho smutná, nespôsobuje mi to žiadne významnejšie citové výkyvy, naopak- som veľmi štastná, ale tak zvláštne pokojná a zmierená s tým, že príde niečo nové. Ešte rozospatá a veľmi tichá, ale pripravená na nový deň. Ako tie rímske rána...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama